Zadanie

Števka horlivo natierala palacinky malinovým lekvárom. Všimla si, že na jednu palacinku nepoužije celú lyžicu lekváru, a tak sa začala zamýšľať nad desatinnými číslami. Jej myseľ dokonvergovala až k takejto úlohe:

Symbolom \(\{x\}\) označíme desatinnú časť reálneho čísla \(x\). Pokiaľ si označíme \(\lfloor x \rfloor\) najväčšie celé číslo, ktoré neprevyšuje \(x\), tak možno desatinnú časť čísla \(x\) definovať ako \(\{x\} = x - \lfloor x \rfloor\). Koľko existuje kladných reálnych čísel \(x \le 2021\), pre ktoré platí \(x\cdot \{x\} = 17\)?

Označme si funkciu \(f(x)=x \cdot \{x\}\). Pomôže si uvedomiť, že úloha sa nás vlastne pýta, pre koľko čísel \(x\) platí \(f(x)=17\), t. j. koľko priesečníkov má graf funkcie \(f(x)\) s konštantou \(17\). Dolná celá časť \(\lfloor x \rfloor\) čísla \(x\) sa mení skokovito – len keď \(x\) nadobudne celočíselnú hodnotu, tak \(\lfloor x \rfloor\) sa zväčší o \(1\). Konkrétne, \(\lfloor x \rfloor\) je konštantná funkcia na intervaloch \(x \in \left< n,\ n+1 \right)\), kde \(n\) je ľubovoľné nezáporné celé číslo.

Pozrime sa na celú funkciu \(f(x)\) na intervale \(x \in \left< n,\ n+1 \right)\). Zložka \(x\) je lineárna rastúca funkcia. Zložka \(\{ x\}=x-\lfloor x \rfloor\) je tiež lineárna funkcia (pretože \(\lfloor x \rfloor\) je konštanta) a je tiež rastúca. Keďže \(f(x)\) je súčin dvoch spojitých rastúcich funkcií, tak \(f(x)\) je spojitá1 rastúca na každom intervale \(x \in \left< n,\ n+1 \right)\).

Zistená vlastnosť nám pomôže, pretože spojitá rastúca funkcia \(f(x)\) môže pretnúť konštantu \(17\) najviac raz na každom intervale \(x \in \left< n,\ n+1 \right)\). Zistime, pre ktoré \(n\) nastane toto pretnutie, a pre ktoré nie.

Ak \(x=n\), tak desatinná časť \(\{ x\}\)=0, čiže \(f(x)=0\). Na každom intervale \(\left< n,\ n+1 \right)\) teda hodnota funkcie \(f(x)\) začína na \(0\) a ďalej rastie. Otázka je, či nadobudne alebo prekročí hodnotu \(17\). Keď sa \(x\) blíži k \(n+1\), tak \(\{ x\}\) sa blíži k \(1\), takže celý výraz \(f(x)=x \cdot \{x \}\) sa blíži2 ľubovoľne blízko k \(n+1\), hoci túto hodnotu nikdy nedosiahne. Na intervale \(\left< n,\ n+1 \right)\) nadobudne \(f(x)\) všetky hodnoty \(0 \leq f(x) < n+1\). To znamená, že \(f(x)=17\) nastane práve vtedy, keď \(17 < n+1\), t.j. pre \(n \geq 17\).

Nakoniec zoberieme do úvahy obmedzenie zo zadania \(x \leq 2021\). Posledný celý obsiahnutý interval je \(x \in \left< 2020, 2021 \right)\), čiže \(n=2020\). Pre \(n=2021\) je v definičnom obore už len jeden bod \(x=2021\), pre ktorý \(f(x)=0\), čiže nenastane rovnosť. Intervaly, v ktorých nastane \(f(x)=17\), sú pre \(17 \leq n \leq 2020\). Takýchto \(n\) je \(2020-16=2004\). Dostávame, že \(x \cdot \{x\}=17\) platí pre \(2004\) rôznych \(x\).

Iné riešenie

Ak si náhodou neuvedomíme fintu o pretínaní rastúcich funkcií s predchádzajúceho riešenia, ale zato sa nám chce počítať, tak budeme postupovať nasledovne.

Pri počítaní s celými a desatinnými číslami sa často hodí zápis čísla \(x\) ako \(x= \lfloor x \rfloor + \{ x \}=d+c\), kde \(d=\lfloor x \rfloor\) a \(c=\{ x \}\). Naopak ak máme dané celé číslo \(d\) a číslo \(0 \leq c <1\), tak je tým jednoznačne určené číslo \(x=d+c\). Prepíšeme zadanie v nových premenných: \[x \cdot \{x\}=(d+c)c=17\] a dostávame kvadratickú rovnicu \[\begin{aligned} c^2+dc-17=0.\end{aligned}\]

Vyjadrovať \(d\)-čko z tejto rovnice nemá veľmi zmysel, lebo \(c\) môže byť ľubovoľné reálne číslo a potom by aj \(d\) vychádzalo vo veľa prípadoch desatinné, nevedeli by sme ľahko zabezpečiť, aby \(d\) bolo celé. Preto vyjadríme \(c\)-čko,

\[c=\frac{-d \pm \sqrt{d^2+4 \cdot 17}}{2}.\]

Musí platiť \(0 \leq c < 1\). Menší koreň je však vždy záporný, takže ostáva nám podmienka

\[0 \leq \frac{-d+\sqrt{d^2+68}}{2} < 1.\]

Označme \(D=d^2+68\). Vidíme, že \(D>d^2\), takže \(\sqrt{D} > d\), čiže \(c\) je určite kladné. Ostala len jedna podmienka \[\begin{aligned} \frac{-d+\sqrt{d^2+68}}{2} &< 1, \\ -d+\sqrt{d^2+68} &< 2, \\ \sqrt{d^2+68} &< d+2, \\ d^2+68 &< (d+2)^2=d^2+4d+4, \\ 68 &< 4d+4, \\ 4d &> 64, \\ d&>16.\end{aligned}\] Všimnite si, že umocnenie na druhú je v tomto prípade ekvivalentná úprava, pretože na oboch stranách máme kladné čísla.

Pre každé \(d>16\) vieme dopočítať vhodné \(c\) zo vzťahu \[c=\frac{-d + \sqrt{d^2+4 \cdot 17}}{2}\] a tým máme jednoznačne dané \(x=d+c\), ktoré spĺňa \(x \cdot \{x\}=17\), keďže sme robili len ekvivalentné úpravy. Každé \(x\) je teda dané celým číslom \(d\), pre ktoré platí \(16 < d \leq 2020\) (\(d=2021\) by už nesedelo, lebo \(c\) je kladné a \(d+c>2021\)). Takýchto čísel je \(2004\), čo je riešením úlohy.


  1. Spojitosť je vlastnosť funkcie, ktorá má presnú definíciu. Avšak keďže tu využívame len známe základné vlastnosti spojitej funkcie, stačí nám predstava, že graf funkcie vieme nakresliť jedným ťahom ceruzky. Pre odvážnejších, skúste si rozmyslieť, ako by ste spojitosť definovali matematicky.↩︎

  2. Úplne formálne matematicky by sa naše blíženie sa muselo vyjadriť pomocou limít, ale nebojte sa, ak ste sa s limitami ešte nestretli. V našom prípade je dostatočná základná intuícia za pojmom blíženia sa, vzhľadom na jednoduchosť a názornosť tohto použitia.↩︎

Diskusia

Tu môžte voľne diskutovať o riešení, deliť sa o svoje kusy kódu a podobne.

Pre pridávanie komentárov sa musíš prihlásiť.