Kubko, byvší tou matematickou legendou, za ktorú ho všetci považujú, úlohu vyriešil ľavou prednou. Jótaró Hamata uznanlivo pokýval hlavou a vydali sa späť do Tokia. Sadli do Jótarovho auta a vyrazili. Jótaró chvíľu šoféroval mlčky a potom sa opýtal: „Bude ti vadiť, keď si pustím hudbu? Pri šoférovaní ma upokojuje.“ Kubko pokýval hlavou, že mu to v najmenšom neprekáža. Jótaró vybral z náprsného vrecka kazetu a vložil ju do obstarožného prehrávača. Autom sa rozľahli teplé tóny niekoho menom Takaši Jošimacu (ako Jótaró Kubkovi vysvetlil). O pol minúty na to auto zastalo a kazeta stíchla. Stáli pred Kubkovým hotelom. Nebo bolo plné hviezd, ktoré žiaľ kvôli svetelnému smogu nebolo vidieť, a noc voňala tajomstvom. Jótaró sa oprel a úplne zbytočne zašepkal: „Sme na mieste.“ Kubko prikývol a zahľadel sa na obzor. Spoločne mlčali. Jótaró napokon pootvoril ústa a potichu, ako keď kladiete niekoho srdcu blízkeho do postele, pošepkal: „To, čo ti teraz poviem, ti možno príde kryptické. Ale verím, že raz si uvedomíš plnú dôležitosť mojich slov a vtedy si na mňa spomenieš.“ Kubko nevedel, čo odpovedať, tak mlčal. Jótaró trochu bubnoval prstami po volante a napokon Kubkovi prezradil zmysel života, prezradil mu ho v otázke, ktorá Kubka mátala až do rána, a potom aj počas celého letu späť domov a ktovie ako dlho ešte:

„Existuje nekonečne veľa kladných celých čísel $n$, pre ktoré je číslo $(2020n)!$ deliteľné číslom $n! + 1$?“