Zadanie

Vybrali sme sa po Hilbertovej štreke smerom do stredu Citadely. Prekročili sme živý plot a putovali sme mnoho dní, len aby sme sa opäť ocitli pred hradbami Citadely. Chcel som zaťať zuby a pokračovať v ceste, no Krutitruľo poklepal strážnika pred bránou po pleci a opýtal sa ho, kde je Kráľ Abstrakcie. Strážnik sa zaškeril a poznamenal, že kráľ sa chystá na vojnu a nemá čas riešiť chudákov. Krutitruľo toho holobriadka prehol na kolene a láskavo mu vysvetlil, že je svetoznámy stratég a kráľovi rád poskytne svoje služby. Tak sme sa ocitli v kráľovskej sále situovanej uprostred hrubých hradieb Citadely, kde nám šťúply mužíček vysvetlil, že proti nemu naraz vyrazili všetky prirodzené čísla a každé si najalo svoju armádu množín, a on sa obáva, či bude vedieť svojich nepriateľov spočítať.

Dokážte, že pre akékoľvek kladné celé číslo \(k\) existuje iba konečne veľa \(n\)-tíc po dvoch rôznych prvočísel \(p_1,p_2,\dots,p_n\) takých, že \((p_1+k)(p_2+k)\dots (p_n+k)\) je deliteľné \(p_1p_2\dots p_n\).

Danú úlohu budeme riešiť sporom. Predpokladajme teda, že existuje nejaké kladné celé číslo \(k\) také, že pre nekonečne veľa \(n\)-tíc po dvoch rôznych prvočísel \(p_1, p_2, \dots ,p_n\) platí, že \(p_1p_2 \dots p_n \mid (p_1+k)(p_2+k) \dots (p_n+k)\). Bez ujmy na všeobecnosti predpokladajme, že \(p_1\) je najväčšie prvočíslo nejakej \(n\)-tice. Ak by sa nám podarilo hodnotu \(p_1\) nejakým spôsobom zhora ohraničiť konkrétnou hodnotou \(P\), tak už máme v podstate vyhraté. Isto totiž existuje iba konečne veľa \(n\)-tíc prvočísel menších ako \(P\). Naším cieľom bude teda ďalej ukázať, že ak \(p_1p_2 \dots p_n\) delí \((p_1+k)(p_2+k) \dots (p_n+k)\), tak \(p_1 \leq 2k^2-k\).

Nech je \(p_1>2k^2-k\) . Keďže \(p_1\) je prvočíslo, ktoré delí súčin \((p_1+k)(p_2+k) \dots (p_n+k)\), musí deliť niektorú z daných zátvoriek. Prvočíslo \(p_1\) určite nedelí zátvorku \(p_1+k\), lebo \(2p_1>p_1+k>p_1\), pretože platí \(p_1>k\).

Bez ujmy na všeobecnosti nech \(p_1\) delí zátvorku \((p_2+k)\). Keďže je však \(p_1>2k^2-k\), tak určite \(p_1>k\). Potom zrejme \(2p_1>p_2+k\), keďže túto nerovnosť vieme získať sčítaním nerovností \(p_1>p_2\) a \(p_1>k\) (Zatiaľ predpokladajme, že \(k>1\). Prípad \(k=1\) potom ľahko doriešime neskôr). Ak má zároveň platiť, že dvojnásobok čísla \(p_1\) je väčší ako \(p_2+k\), ale zároveň \(p_1\) delí \(p_2+k\), tak zrejme \(p_1=p_2+k\).

Podobnou úvahou zistíme, že prvočíslo \(p_2\) musí deliť niektorú z daných zátvoriek. Prvočíslo \(p_2\) určite nedelí zátvorku \(p_1+k\). Keď je totiž \(p_1>2k^2-k\) , tak platí, že \(2p_2=2p_1-2k > p_1+k\), pretože platí \(p_1>3k\) (zatiaľ predpokladajme, že \(k>2\)). Podobným spôsobom vieme zistiť, že \(p_2\) nedelí zátvorku \(p_2+k\).

Za predpokladu \(p_1>2k^2-k\) sa vieme podobným spôsobom postupne dopracovať k tomu, že pre prvých \(k\) prvočísel platí:

\[p_1=p_2+k=p_3+2k= \dots = p_k + (k-1)k.\]

Aby sme to však len tak neodmávali, overíme si toto naše tušenie indukciou. Náš indukčný predpoklad bude, že prvočíslo \(p_i\) vieme zapísať ako \(p_i= p_1 - (i-1)k\) a zároveň pre každé \(j\leq i\) platí, že \(p_j= p_1 - (j-1)k\), pričom \(i \leq k\). (prvý indukčný krok je zrejmý: \(p_1=p_1\)).

Nech \(j \leq i\). Ukážeme, že v takom prípade prvočíslo \(p_i\) nedelí zátvorku \((p_j+k)\). Keď je totiž \(p_1>2k^2-k\), tak platí:

\[p_1 > 2k^2 - k = (2k-1)k > (2i-j)k = 2(i-1)k - (j-1)k + k,\] \[2p_1 > p_1 + 2(i-1)k - (j-1)k + k,\] \[2p_i = 2(p_1-(i-1)k) > p_1 - (j-1)k + k = p_j+k,\] \[2p_i > p_j+k.\]

Vidíme, že dvojnásobok prvočísla \(p_i\) je už väčší ako číslo \(p_j+k\). Zároveň však ľahko vidíme, že musí platiť \(p_i < p_j + k\). To zároveň implikuje, že musí naozaj existovať nejaké ďalšie prvočíslo také, že \(p_i\) delí súčet tohto prvočísla s číslom \(k\).

Bez ujmy na všeobecnosti nech teda \(p_i\) delí \(p_{i+1}+k\). Znovu ľahko ukážeme, že pre \(p_1>2k^2-k\) platí (pričom majme stále na pamäti, že \(i \leq k\)):

\[p_1 > 2k^2-k>2ik-k,\] \[2p_1 > p_{i+1} + 2ik -k,\] \[2p_1-2(i-1)k>p_{i+1}+k,\] \[2p_i>p_{i+1}+k.\]

Keďže dvojnásobok prvočísla \(p_i\) je väčší ako výraz \(p_{i+1}+k\) a zároveň \(p_i\) delí tento výraz, musí platiť, že \(p_i=p_{i+1}+k\), z čoho už ľahko odvodíme:

\[p_{i+1}= p_i - k= p_1 - (i-1)k -k = p_1 -ik,\] \[p_{i+1}=p_1-ik.\]

Čím sme našu indukciu úspešne dokončili a máme:

\[p_1=p_2+k=p_3+2k= \dots = p_k + (k-1)k.\]

Predpokladajme, že by nejaké dve čísla \(p_i\) a \(p_j\) z našej \(k\)-tice mali rovnaký zvyšok po delení \(k-1\). BUNV predpokladajme, že \(i \geq j\). Potom platí, že výraz \(k-1\) musí deliť \(p_j-p_i\),

\[\begin{aligned} (k-1) &\mid p_j - p_i, \\ (k-1) &\mid p_1 - (j-1)k - p_1 + (i-1)k, \\ (k-1) &\mid (i-j)k.\end{aligned}\]

Čísla \(k-1\) a \(k\) sú nesúdeliteľné. Potom zrejme výraz \(k-1\) musí deliť rozdiel \(i-j\). Všimnime si ale, že čísla \(i,j\) sú z množiny \({1,2 \dots k-1}\), z čoho jasne vyplýva, že \(i=j\). Vidíme, že medzi prvočíslami \(p_1, p_2, \dots p_k\) teda nie sú žiadne dve prvočísla, ktoré by mali rovnaký zvyšok po delení \(k-1\). Máme \(k-1\) prvočísel a z nich každé má iný zvyšok po delení \(k-1\). Niektoré z nich potom musí dávať zvyšok \(0\) po delení \(k-1\). Za predpokladu, že \(k>2\) to však znamená, že dané číslo nie je prvočíslo.

Ostáva nám už len poriešiť prípady, keď \(k=1\), alebo \(k=2\).

Pokiaľ \(k=1\), tak ľahko vidíme, že vyhovuje iba jedna \(n\)-tica prvočísel (\(p_1=3\) a \(p_2=2\)).

Pokiaľ \(k=2\) vyhovuje tiež iba jedna \(n\)-tica (\(p_1=7\), \(p_2=5\), \(p_3=3\)). Ľahko totiž odvodíme, že musí platiť \(p_1=p_2+2=p_3+4\). Rozmyslite si, že práve jedno z týchto troch čísel musí byť deliteľné tromi.

Dokázali sme, že hodnota \(p_1\) nemôže byť väčšia ako \(k^2-k\). Tým pádom je hodnota najväčšieho z prvočísel v danej \(n\)-tici ohraničená zhora, z čoho už jasne vyplýva, že nemôže existovať nekonečne veľa takých \(n\)-tíc.

Diskusia

Tu môžte voľne diskutovať o riešení, deliť sa o svoje kusy kódu a podobne.

Pre pridávanie komentárov sa musíš prihlásiť.