Kým sa Peter Senov vracal znepokojený domov, aby zvestoval novinky o dianí v krajine Geometrie, v Al-Gebre čakal kráľ Kardáno Abel Gauss Horner na predvedenie novej armády. Ukážky sa ujal In Te, ktorý od doktora Kóšiho odpozoroval používanie novej zbrane – kružnicovej inverzie. Tá umožňovala pomocou jednoduchého zariadenia zinvertovať ľubovoľného obyvateľa Geometrie, čím držiteľ zariadenia získal úplnú moc nad svojím cieľom.
Testované zariadenie vyzeralo ako kružnica $k$ so stredom v bode $A$, cez ktorý prechádzala kružnica $l$ so stredom $Y$. Priesečníky týchto kružníc boli označené ako $B$ a $\check{C}$, pričom platilo, že bod $Y$ ležal na úsečke $B\check{C}$. Na polpriamke opačnej k $AY$ bol určený zlovestný bod $X$ taký, že $|AX| = 2|AY|$.
Dokážte, že bod $X$ ležal vonku z kružnice $k$.
Z bodu $X$ vychádzali dotyčnice ku kružnici $k$. Body dotyku boli označené $D, T$, pričom $T$ sa nachádzalo v rovnakej polrovine danej priamkou $AY$ ako bod $B$. Nakoniec dokážte, že $\check{C}BTD$ je štvorec.
Opravovatelia
Filip [email protected]
Baška [email protected]
Na úplnom začiatku je dobré si predstaviť, ako bude situácia vyzerať na obrázku. Pokiaľ má bod $Y$ ležať na úsečke $B\check{C}$, a zároveň body $B, \check{C}$ ležia na kružnici $l$, ktorej je bod $Y$ stredom, potom musí platiť, že bod $Y$ je stredom úsečky, pretože vzdialenosť $Y$ od $B$ a $Y$ od $\check{C}$ je polomer kružnice $l$ (nazvime ho $a$).
****
Zo zadania vieme, že cez bod $A$ prechádza kružnica $l$, inými slovami bod $A$ leží na kružnici $l$. Zároveň vieme, že body $B, \check{C}$ ležia aj na kružnici $k$, ktorej stredom je bod $A$, takže bod $A$ je od oboch bodov rovnako vzdialený. Bod $A$ teda leží na osi úsečky $B\check{C}$ a zároveň kružnici $l$. Máme teda celkovo $2$ možnosti, kam ho umiestniť.
****
Bez ujmy na všeobecnosti uvažujme bod $A_1$ ako náš bod $A$. Vieme, že vzdialenosť bodu $A$ od bodu $Y$ je $a$, pretože bod $A$ leží na kružnici $l$. Zároveň vieme, že uhly $AYB$ a $AY\check{C}$ sú pravé, keďže bod $A$ leží na osi úsečky $B\check{C}$. Tým pádom vieme dorátať dĺžku strany $AB$ cez Pytagorovu vetu ako $$\begin{align} |AY|^2 + |BY|^2 &= |AB|^2, \ \sqrt{a^2+a^2} &= a\sqrt{2}.\end{align}$$
Podobne si vieme dorátať aj dĺžku strany $A\check{C}$. O týchto stranách zároveň vieme, že sú polomerom kružnice $k$.
****
Vieme, že bod $X$ je vzdialený od bodu $A$ dvojnásobok $|AY| = a$, teda $X$ je od $A$ vzdialený $2a$. Polomer kružnice $k$ je $a\sqrt{2}$, čo je menej ako $2a$, teda bod $X$ sa nachádza mimo kružnice $k$. Tým sme dokázali časť $1$.
Teraz zostrojme dotyčnicu ku kružnici $k$ z bodu $X$ cez dotykový bod $T$. Zároveň veďme k tomuto bodu úsečku z bodu A. Keďže bod $T$ leží na kružnici $k$, tak jeho vzdialenosť od bodu $A$ je polomer kružnice $k$, teda $a\sqrt{2}$. Navyše vieme, že vzdialenosť bodov $X, A$ je $2a$ a v bode $T$ sa nachádza pravý uhol, pretože tam máme dotyčnicu. Z Pytagorovej vety teda opäť vieme dorátať dĺžku strany $XT$. $$\begin{align} |XT|^2 &= |XA|^2 - |AT|^2,\ |XT| &= \sqrt{(2a)^2-\left(a\sqrt{2}\right)^2} = \sqrt{4a^2-2a^2} = \sqrt{2a^2} = a\sqrt{2}.\end{align}$$
****
Analogicky určíme, že $|XD|=a\sqrt2$.
Vidíme, že štvoruholník $ATXD$ je štvorec, pretože všetky jeho strany sú rovnaké a má $2$ pravé uhly (premyslite si, že potom musí mať aj zvyšné dva). Teda vieme, že jeho uhlopriečky sú rovnako dlhé, pretínajú sa v strede a sú na seba kolmé. Z toho vieme, že dĺžka úsečky $TD$ je $2a$, zároveň vieme, že je rovnobežná s úsečkou $B\check{C}$, pretože obe sú kolmé na $AY$.
Nazvime si teraz priesečník uhlopriečok $AX$ a $TD$ ako bod $P$.
****
Vidíme, že bod $P$ je od bodu $Y$ vzdialený $2a$, oba body $Y$ aj $P$ sú postupne stredy strán $\check{C}B$ a $TD$ a zároveň sú obe tieto strany kolmé na $PY$. Z toho vidno, že úsečky $BT$, $\check{C}D$ sú obe rovnobežné s $PY$, zároveň z toho vidno, že aj body $B, T$ sú od seba vzdialené $2a$, ako aj body $\check{C}, D$.
****
Môžeme vidieť, že všetky strany štvoruholníka $\check{C}BTD$ sú rovnako dlhé a zároveň vieme, že jeho strany sú rovnobežné, z toho vidíme, že $\check{C}BTD$ je rovnobežník. Jediný rovnobežník s rovnakými dĺžkami strán, ktorému vieme opísať kružnicu je štvorec. Čo Bolo Treba Dokázať.
Korešpondenčný matematický seminár zastrešuje občianske združenie Trojsten.
Trojsten, o.z.
FMFI UK, Mlynská dolina
842 48 Bratislava
Intenzívny matematický zážitok v lete
Tímová matematická súťaž pre stredoškolákov
Knižnica všemožných matematických múdrostí