Cestou na Veľkú Moravu uvažoval Konštantín nad metodológiou edukácie teológie v reáliách slovanských. Ako erudovaný filozof po exorbitantnom elaborovaní prišiel na meritórnu ideu a riekol: „Čuj, Metod, Slovanom sa Božie slovo lepšie učiti bude, pokiaľ mu porozumäti schopní budú. Tož, pre jazyk slovanský, je potrebné písma vytvoriti, aby sme do jazyka ľudu slovo Božie mohli preložiti.“ A Metod odvetil: „OK.“

Postup tvorby slovanského písma využíva rozpisovanie. Pod rozpísaním postupnosti rozumieme nasledovnú operáciu: Danú postupnosť prirodzených čísel $(a_1,\dotsc,a_n)$ nahradíme postupnosťou $(1,2,\dotsc,a_1-1,a_1,1,2,\dotsc,a_2-1,a_2,1,2,\dotsc,a_3-1,a_3,\dotsc,1,2,\dotsc,a_n-1,a_n)$, teda každý prvok $p$ nahradíme prvkami $1,2,\dotsc,p$. Konštantín si zobral postupnosť $(1,2,\dotsc,9)$ a rozpísal ju $n$-krát. Teraz ho zaujíma vzhľadom na $n$, koľko čísel bude v postupnosti a koľko z nich sú jednotky. To mu umožní konštantovať, či už ide o písmo finálne.